nlkd,vnlefbmb

Ahojte,

presne po mesiaci sa hlásim s ďalším príspevkom. Konečne som sa dokopal, tak poďme na to, kým entuziazmus nevyprchá:

Dnes idem domov. Dnes som mal prísť domov. Realita je však taká, že som doma už takmer dva týždne.

Moja stáž nebola "normálna". Nemám rád to slovo, použime radšej výraz ako ostatné stáže, ktoré AIESEC robí. Nestretol som 100 domácich, z ktorých by sa vykľulo 100 nových priateľov na facebooku. Dokonca ani 50 ďalších stážistov z celého sveta (čo zamrzí ešte viac). Dokonca som ani neprecestoval celú krajinu krížom krážom (čo som v prípade Ruska ani neplánoval). A moje očakávania a stáž svoje línie nepretli ani len trošičku.

Čo sa teda stalo?

Strávil som v Rusku presne 5 týždňov (alebo 35 dní). Prvé dva týždne som strávil na byte u Denisa. Najskôr som čakal na registráciu na cudzineckej polícii, potom na vyšetrenia a nakoniec na výsledky z nich. Ďalšie dva v tábore mimo mesto, kam som sa veľmi tešil. Avšak už keď sme tam dorazili, bol problém s jazykom (ako ste mohli čítať v predchádzajúcom príspevku). Takmer nikto nehovoril anglicky a takmer nikto nebol ochotný vyriešiť našu situáciu. Jediné riešenie, ktoré mi poskytli bolo čakať a čakať. Posledný týždeň, po tom ako som odišiel z tábora, bol znova v Khabarovsku u môjho host-a.

Všetkých päť týždňov má však rovnaký jeden znak. Nerobil som nič. To je vec, kvôli ktorej som bol smutný, nespokojný a občas až nasrdený.

O čom to Rusko je, skúsim zhrnúť v krátkych 10 bodoch:

1. Ruské komplexné lekárske vyšetrenie. Keď mi privýkrát povedali, že potrebujú vedieť či nemám AIDS alebo Lepru, tak mi sánka spadla. Ale povedal som si, že aspoň uvidím úroveň ruského zdravotníctva. A tak mám aspon nejakú kartičku ako suvenír. No poviem vám, pri poslednom vyšetrení mi nebolo všetko jednom. Na chvílu som sa cítil ako jeden zo štyroch percent sveta (nechápať ako narážku) → výter zo sedacej časti nie je nič príjemné!!!
2. Nie len v Taliansku jazdia "akoTaliani"... ale aj v Rusku. Že autobus začne predbiehať osobné auto asi 5 metrov pred križovatkou, alebo že v strede križovatky osobné auto zistí, že sa chce otočiť, tak skrúti volant o 180 stupňov? Že zelený panáčik a zebra na cesta neznamená, že máš ako chodec prednosť? Aj to som sa naučil.
3. Čas a organizácia je ruskej mentalite vzdialená. Asi 3x sa mi stalo, že som sa mal stretnúť o 8:00. Nikdy to však skôr ako o tri štvrte nebolo. Alebo pri hľadaní správnej cudzineckej polície, ktorú sme teda nakoniec našli. Len škoda, že to bola až piata budova.
4. Rusko - najväčšie na svete!!! To áno, avšak si myslím, že samotní jeho obyvatelia si myslia, že je aj stále najmocnejšie. Teda aspoň ich vzťahu k učeniu sa cudzích jazykov. Angličtina? A na ký fras? Veď majú ruštinu...
5. Vodka nie je názov ruskej vody. Aj keď je to stereotyp, ktorý má každý z nás v nás (ake poetické), Rusi až tak veľa vodky nepijú. Avšak to nemení nič na tom, že PIJÚ! Vidieť Rusa s litrovou plechovkou piva o 8 ráno? Skoro bežné. Alebo deti s pollitrákmi? Rusko. Avšak to je pivo. Alebo ešte šampanské. To je ževraj po pive druhý najobľúbenejší nápoj, aj keď som to nikoho nevidel piť. Ďalšia vec cigarety. Ich cena je od 15 rubľov až po 60 za krabičku Davidoff (40 rubľov = 1 €). Takže deti začínajú fajčiť v priemere v 10 rokoch.

Read the rest of this post »

Ahojte, dnes som sa prvýkrát zobudil v tábore, do ktorého som sa tak veľmi tešil. Ale poviem Vám, ružové to nie je. A teším sa znova. Ale teraz na cestu spiatočnú...

Prišli sme sem včera, okolo 10 ráno. Už pred cestou sa vyskytli ďalšie znaky typické pre AIESEC Khabarovsk (meškanie, potom sme sa nemohli nájsť atď.). Prvé momenty, keď sme prišli do tábora? Waw, na Rusko to je veľmi pekné, bude to aspoň fajn.

Privítala nás skupinka asi 6 vedúcich z kempu, žiaľ len 1 vedel anglicky. Ale to nevadí, povedal som si, to bude ok. Ževraj ideme ku riaditeľke, aby sme sa zoznámili. Našťastie riaditeľka vedela po anglicky... ale len slovíčko childRRRen (taká klasická ruská angličtina). Od tejto pani sme dostali aj exkurziu, dala nám pokyny a všetky dôležité informácie. Samozrejme po rusky. Mňam!!! Čiže neviem ani trt...

Potom sme sa dostali k tomu, že koľko tu budeme? Prečo sa nás to pýtala? Netuším... To ako ona nevedela, koľko chce, aby sme tu boli? Oni neboli dohodnutí? Aj toto prehltneme...

A že čo budeme robiť? To sa nás spýtala ona (áno, stále po rusky. Ale teraz nám to preložila dievčina z AIESEC, ktorá tam na 2 hodiny pricestovala s nami). Že izvinite pani direktorka, ale toto som sa chcel spýtať ja Vás. A tak už druhý deň sedím za notebook, zatiaľ zaujímavá práca.

A dokonca som dostal na asi 10 minút na internet. Tak sa rýchlo posnažím skopírovať tento príspevok z USB na net → pokúsiť sa aspoň o také malé volanie o pomoc .

 

Tak teda, aby som to zhrnul. A aby ste si nemysleli, že tu len fňukám. Teda fňukať fňukám, ale rád vám to vysvetlím:

V tomto tábore (ktorý je ževraj jeden z naj v Rusku) je asi 380 detí. Spolu s vedúcim a celým personálom to odhadujem asi na 450 ľudí. PO ANGLICKY hovoria asi 3 ľudia. Neviem, čo tu robím, prečo som prišiel... A mám veľa veľa otázok, ale nikto nevie po anglicky, ja neviem po rusky. Takže idem riešiť a hľadať riešenie, nájsť kde sa stala chyba.

 

PS: Fotky sú priamo z areálu tábora, takže to naozaj nie je zlé. Len zatopené...

PS2: Mal som napísaný iný príspevok, ktorý som písal deň pred mojím odchodom, ale počas jeho písania vypadla elektrika, takže odišiel aj net... Ale o tom vám možno napíšem nabudúce.

PS3: Jedlo aj teplú vodu máme, takže to až taký klasický láger nie je.

Majte sa pekne!!!

Žijem.

Ostatné 3 dni som prežil v neistote. Preto to jednoduché slovíčko na začiatok. Aj keď, ešte nič nie je potvrdené... Ale najhoršie mám za sebou. Pýtate sa prečo toľko pesimizmu? Na vysvetlenie by som mohol ponúknuť dve varianty. Použijem len tú jednu, mládeži neprístupnú:

Mám za sebou análny sex. Moje priznanie by bolo úplne banálne, keby som nemusel byť vpredu. Tiež som si nikdy nemyslel, že to príde práve v Rusku.

Vysvetlenie: Keďže budem pracovať s deťmi a nachádzam sa v byrokratickom Rusku, musel som absolvovať kompletnú zdravotnú prehliadku. Desil som sa prehliadky v ruskej nemocnici (o predsudkoch som písal minule). Nakoniec sa z toho vykľula súkromná klinika, takže to také zlé nebolo. 

(Fotky sú z mobilu, takže ospravedlňte chýbajúcu kvalitu. Ale nechcel som vyrušovať vŕzgajúcim zvukom zrkadlovky. Môžete vidieť, ako približne vyzerá ruská súkromná poliklinika.)  

 

Porovnávanie úrovní však pri zdravotníctve neškončilo. Včera som sa nejakým spôsobom dostal aj do základnej školy. V Rusku už sú momentálne prázdniny, ale v škole bolo stále rušno, pretože v Rusku je bežné, že cez prázdniny sa v školách konajú detské tábory (po rusky tábor = láger).

Ponúkam tiež zopár fotiek:

Chodby, steny, dvere... Všetko je veľmi pekne vyzdobené...  

Tradičný ruský domček (ževraj na vidieku ich je nie málo).

 

A nakoniec len moji dvaja noví kamaráti, ktorých som si obľúbil:

Alexander Sergejevič & Vladimir Iľjič

 

Majte sa pekne ;) a pekné leto Vám prajem... keďže nám včera oficiálne začalo...

...alebo o tom, aké je reálne Rusko a čo si len myslíme...

Alkohol, príliš seriózni ľudia a zima...

Myslím, že toto sú prvé tri predsudky, ktoré sa človeku vynoria pri vyslovení slova Rusko (teda keď nemyslíme pána, niekdajšieho, ministra). Áno, sú uvedené v abecednom poradí, ale myslím, že aj v poradí, v akom sú zakorenené vo väčšine populácie. Keďže som tu už týždeň, pomaličky sa im darí tieto stereotypy vo mne búrať. Avšak pekne odkonca. Tak je to najjednoduchšie.

Zima. Tak tá tu určite nie je. Khabarovsk je na rovnakej rovnobežke ako Slovensko/ Česko, takže je tu podobné počasie. Predvčerom bolo asi 30 stupňov, dnes leje. Jediný rozdiel je asi v zime (ročnom období), kedy tu majú obvykle tak -30. Teda aspoň mi to hovoria (dá sa povedať, že sa tým chvália). Prečo si myslíme, že je tu po celý rok zima (ako v Rusku)?  Aj keď vieme, že Rusko je väčšie než "naša" Európa, a tým pádom sa tu striedajú takmer všetky teplotné pásma...

Možno je to kvôli (alebo vďaka) typickým ruským baraniciam. A možno...

Vážnosť. Už od momentu, kedy som pristál v Chabarovsku na letisku, sa pomaly rúcal predsudok o ruskej prílišnej strojenosti. A každý deň mám možnosť vidieť, že táto črta je asi len nejaký pozostatok a prežitok z rokov 1948-1989. Asi na to máme dôvod. 40 rokov sme videli len ruských vojakov a smiech bol príkazom "zhora" len podpultovým tovarom.

Možno tá ruská generácia, ktorá žila pár rokov dozadu, aj vážna naozaj bola. Ale terajšia je úplne v pohode. Uvediem len zopár situácií:

• Cestoval som v autobuse a bavil som sa s jedným členom AIESEC Khabarovsk. Rozprávali sme sa samozrejme po anglicky. Po chvíli sa pridal nejaký chalan, až sme nakoniec konverzovali štyria.
• Predstavte si, že sa prechádzate po parku a vidíte skupinku ľudí hrať frisbee. Nepoznáte, ale prídete bližšie, spýtate, predstavíte a o minútu už hráte aj vy. Hmm...? V Rusku je to bežné...
  
  Ako dôkaz len pripájam fotečku. Slečny sú z miestnej pobočky AIESEC a chalan v strede je môj hostiteľ. A odpoveď na vašu otázku je: Áno, som v Rusku. Len tu majú trochu šikmejšie oči.

Alkohol. Že alkohol sedí na Rusko ako (riť na šerbeľ) žiadny iný prívlastok? Skúste sa spýtať hokejistu. Čo Vám povie? Tak určite!!!

Stačí sa popoludní/večer prejsť mestom. Každý má plné ruky práce. V jednej fľaša (väčšinou pivo, nie vodka) a v druhej cigareta. Ten predsudok len tak ľahko vymazaný nebude. Myslím, že jediný spôsob, ako sa o to snažia je presvedčiť slovne. Pretože každý Rus, s ktorým som sa bavil sa ma spýtal, aký ja na Slovensku názor na spojenie Rusko+alkohol. Keď som usmial, začal monológ, že to je len výmysel...:)

Ťažítkom na váhe ukazujúcej či pijú alebo nie, môže byť aj výber alkoholu v obchodoch. U nás by to pokrylo tak polovicu predajnej plochy. A že čo Rusáci pijú? Skúste si tipnúť...

...bieda? Zabudol som ešte na jednu spojitosť s Ruskom. Bieda, chudoba, zaostalosť... Nazvime to akokoľvek.

Je to skôr o tom, kam sa peniaze lejú a kam len kvapkajú. Centrum je pekné, chrámy výnimočné, ale okraje a sídliská zanedbané. Klasika?

 

PS: Včera mi skoro ♥ prasklo. Jedna dievčina sa ma pýta odkiaľ som. A ja, že from Slovakia. A ona, že I know it, I was in Slovenia...

Prinášam prvý príspevok priamo z krajiny hneď vedľa "krajiny vychádzajúceho slnka". Varujem však, tento blog môže obsahovať prílivovú vlnu pesimizmu, takže ho neodporúčam čítať ľuďom psychicky labilným alebo "srdciarom"...

Ale vráťme sa o pár hodín späť a pár časových pásiem na západ. Celé to začalo na letisku Schwechat. Najskôr sa odbaviť (mal som to privilégium nečakať v rade, ale odbaviť sa pri okienku Business Class, ale vedzte, že to nie je nič výnimočné), potom sa odbaviť s našimi a počkať na let SU 262 smer Moskva, Sheremetyevo.

Samotný let bol v pohode. Trval 2 hodiny a 45 minút, čo bolo zatiaľ len príjemné predjedlo toho, čo ma čakalo ďalej.

Hneď ako sa dalo, som utekal aj s batožinou na check-in, pretože som mal približne hodinu do odletu lietadla. Dopotený som odovzdal kufor a celý šťastný som si šiel nájsť trochu miesta na sedenie a trochu wi-fi na kontakt s domovom. Našiel som. Dokonca hneď pri odletovej bráne môjho lietadla. A dokonca tam čakalo aj prekvapenie. Lietadlo bolo posunuté o hodinu.

Samotný let bol znova v pohode. Teda som rád, že som ho prežil a že slovíčko pohoda má tak relatívny význam. Pretože sedieť takmer 8 hodín na mieste veľmi v pohode nie je. Sedel som vedľa nejakého Uzbeka (hneď som si spomenul na scénu z Borata, kedy predstavoval Uzbekistan), ktorý sa hrozne divil, že som z večere aj raňajok zjedol asi 1/3. Rád som mu zvyšok poskytol a o pár sekundách bolo po tom. Aby bolo jasné, celá komunikácia prebiehala v rámci kurzu body language.

Na letisku ma čakala celá delegácia. Dostal som welcome package (mapa, sim karta, vlajočka, kľúčenka...) Boli však strašne sklamaný, keď som sa povedal, že sladené moloko máme aj my doma, a teda nie je to pre mňa až taká novinka...

Cestou k môjmu hostiteľovi som mal možnosť vidieť RUSKO. Typický obraz toho, v čo doma dúfame, že sú len predsudky.

Ale o tom zase nabudúce...  Aj o tom, ako vyzerá centrum Khabarovsku, prečo sa nekúpať v Amure a o mnoho iných veciach...

Majte sa pekne a teš sa z každej minúty...!!!

Ešte niekedy na jar som sa rozhodol absolvovať stáž cez organizáciu http://brno.aiesec.cz/ . Prvé plány boli upísať sa nejakému prímorskému štátu → spraviť si tak 6 týždnový jazykovo-dovolenkový pobyt. Cez destinácie ako Káhira (Egypt) a Antalya (Turecko) som sa pomaličky posúval stále ďalej hore a ďaleko alias smerom na severovýchod.

Až som nakoniec skončil v krajine tekutého zlata a striebra (ropy a vodky) - v Rusku. A aby toho nebolo "málo", prečo sa trepať do Európy, keď je "náš veľký brat" taký rozťahaný.

Razítko, podpis...KHABAROVSK. Mesto takmer na pobreží Tichého oceánu, mesto ležiace cca 30km od čínskych hraníc. Mesto, kde strávim najbližších 6 týždňov svojho života.

Zostáva mi už menej ako jediný jeden deň na Slovensku, popravde o takomto čase už zajtra pristávam v Moskve. Môj plán je nasledovný:

• 12:00 Viedeň  → 16:40 Moskva, Sheremetyevo

• 18:10 Moskva → 8:40 Khabarovsk

 

Nakoniec pridám pár zaujímavých čísel:

• 4 .................. počet letov, ktoré absolvujem (rovnaký počet ako mám doposiaľ odlietané)
• 9  .................  hodín je časový posun
• 8 523 ............ km je vzdialenosť Transibírskou magistrálou
• 12 780 .......... kč ma stála letenka
• 570 000 ........ obyvateľov má mesto Khabarovsk

 

Držte mi palce...